20. storočie (od 1940)

– O výstavbe observatória v Tatrách sa uvažovalo už od konca 19. storočia. Až v 30. rokoch 20. storočia začali plány dostávať aj konkrétnu podobu. V roku 1938 bola dokončená výstavba lanovky Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso a o rok nato sa definitívne rozhodlo o výstavbe observatória na Skalnatom plese. O výstavbu observatória sa dosť výrazne zaslúžil český astronóm Antonín Bečvář. Prvé pozorovania sa na ňom uskutočnili 19. septembra 1943. Prvým ďalekohľadom bola hurbanovská „šesťdesiatka“.

– Od roku 1952 bolo observatórium začlenené do vedeckých inštitúcií ČSAV a SAV (AsÚ SAV). V roku 1955 sa časť pracovníkov presunula do Tatranskej Lomnice. Postupne sa vyprofilovali jednotlivé oddelenia: oddelenie fyziky Slnka, oddelenie medziplanetárnej hmoty a stelárne oddelenie.

– V rokoch 1958 – 1962 sa astronómovia dostali až takmer na samotný vrchol republiky – uskutočnila sa výstavba observatória na Lomnickom štíte a prvé pozorovania sa začali už počas prvého roka výstavby.

– V roku 1987 získal AsÚ SAV nový astronomický komplex v Starej Lesnej. Opäť sa rozšírili možnosti výskumu, najmä výskumu Slnka.

– Počas svojej existencie ústav svojimi výsledkami prispel k obohateniu poznatkov o evolúcii kometárnych dráh a meteorických rojov, slnečnej koróne, slnečnej aktivite a procesoch v najrýchlejších štádiách hviezdneho vývoja. Na observatóriách bolo objavených 18 komét a vznikol aj známy Atlas Coeli. Svoje pozorovania vydáva vo vedeckom periodiku Contributions of the Astronomical Observatory Skalnaté Pleso.

– V Hurbanove sa pozorovania začali znovu až v roku 1962. Hlavným iniciátorom bol Ladislav Valach spolu s niektorými amatérskymi astronómami. Od roku 1963 bol na hvezdárni nainštalovaný 40 cm ďalekohľad Cassegrain spojený s 12 cm refraktorom. 1. apríla 1969 sa z hvezdárne stala Slovenská ústredná hvezdáreň (v rokoch 1972 – 1993 Slovenské ústredie amatérskej astronómie).

– V rovnakom roku sa otvorilo Pomaturitné štúdium astronómie, vypracovala sa koncepcia výstavby rovnomennej siete astronom. zariadení v SR začala sa koordinácia odbornopozorovateľskej a popularizačnej činnosti. V ďalšom roku začal vychádzať populárno-vedecký časopis Kozmos a vznikol Slovenský zväz astronómov-amatérov.

– SÚH usporadúva odborné celoslovenské semináre, zrazy mladých astronómov, praktiká, študijné exkurzie, výstavy a pozorovania pre verejnosť. Vykonáva aj edičnú činnosť a usporadúva súťaže (Vesmír očami detí, Čo vieš o hviezdach, Astrofoto). Z výskumnej činnosti sa venuje najmä slnečnej fyzike, zatmeniam Slnka a Mesiaca, astrometrii, sledovaniu Delingerových efektov a bolidov. V Hurbanove bolo objavených niekoľko asteroidov. Pracovníci hvezdárne sa zúčastnili aj niekoľkých expedícií za zatmením Slnka. V roku 2006 vzniklo pri hvezdárni aj múzeum Mikuláša Thege Konkolyho.

– Po prvej svetovej vojne sa na Slovensku otvorili prvé vysoké školy s vyučovacím jazykom slovenským. Astronómia sa na nich začala prednášať v školskom roku 1940/41 (prednášal ju Antonín Bečvář) na Slovenskej univerzite (dnes Univerzita Komenského). V roku 1944 vznikol astronomický ústav Slovenskej univerzity, ktorý sa neskôr pretvoril na Katedru astronómie, geofyziky a meteorológie. Postupne sa menili aj podmienky na štúdium, ktoré neboli vždy priaznivé, no postupom času sa stabilizovali. V súčasnosti nesie názov Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na FMFI UK. Pozorovací program bol a dodnes je úzko spojený s programom Observatória na Skalnat om plese. študujú sa najmä meteory a heliofyzika. Od roku 1992 funguje aj univerzitné observatórium, ktoré 60 cm ďalekohľadom sleduje najmä kométy a meteory. Od roku 2002 sa venuje observatórium aj výskumu Slnka (erupcie, slnečná aktivita).

– V školskom roku 1997/98 sa astronómia začala študovať aj na UPJŠ v Košiciach. V posledných rokoch sa astronómia vyučuje aj na univerzite tretieho veku (UK Bratislava, PU Prešov).

Popularizácia astronómie v 2. pol. 20. storočia

– Od roku 1948 začali vznikať prvé ľudové hvezdárne z krúžkov a klubov, v ktorých pôsobili nadšenci. V roku 1969 vzniklo centrum v Hurbanove (Slovenská ústredná hvezdáreň), ktoré koordinuje fungovanie týchto zariadení. V roku 1972 vznikli krajské hvezdárne. Postupne vznikali ďalšie okresné hvezdárne, kabinety a pozorovateľne. V najnovšom období aj súkromné hvezdárne a pozorovateľne na školách.

– Hlavným cieľom ľudových hvezdární je popularizácia poznatkov z astronómie prostredníctvom prednášok, pozorovaní, programov, prípadne aj článkov v periodických a neperiodických publikáciách, metodické usmerňovanie krúžkov, organizácia súťaží a pod.

– V súčasnosti pôsobí na Slovensku 16 hvezdární, 8 astronomických kabinetov a 9 planetárií.

Astronomické spoločnosti, zväzy a nadácie

– Od roku 1959 pôsobí na Slovensku najvýznamnejšia astronomická spoločnosť Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV združujúca vedeckých, odborných a amatérskych pracovníkov. Zameriava sa na popularizáciu astronómie, usporadúva súťaže najmä pre mládež. Má 7 pobočiek po celom Slovensku. Sama sa delí na 6 sekcií a 2 komisie.

– V roku 1970 vznikol Slovenský zväz astronómov-amatérov – SZAA (dnes len Slov. zväz astronómov – SZA). Ten si vytýčil za úlohu organizovať a vykonávať odborné pozorovania, popularizovať astronómiu, prevádzkovať metodickú, školiteľskú, poradenskú a konštrukčnú činnosť v oblasti astronómie. Organizuje rôzne semináre a praktiká. Spolupracuje so zahraničnými zväzmi podobného zamerania. Po celom Slovensku má 17 pobočiek. Od roku 1994 sídli v Rimavskej Sobote.

– V roku 1990 vznikli dve spoločnosti: Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika a Spoločnosť Mikuláša Thege Konkolyho (v neskoršom období vznikla tretia – OZ Maximilián Hell), ktoré majú za cieľ zdôrazňovať význam a uchovávať pamiatku na tieto významné postavy z dejín slovenskej astronómie.

– Koncom 90-tych rokov vznikli Petržalská a Trenčianska astronomická spoločnosť, Astronomický klub Bratislava, Astronomický klub Juraja Bárdyho v Plevníku-Drienovom (kluby sú zaregistrované ako občianske združenia), podobne ako obč. združenie Planetárium Bratislava. Ich náplňou je popularizácia astronómie.

– V 21. storočí vznikli tri zaujímavé geografické oblasti spojené s astronómiou: Park tmavej oblohy Poloniny (2010), Beskydská oblasť tmavej oblohy (2013), Park tmavej oblohy Veľká Fatra (2015).